Život Prešova
online
online
Svet si pripomína Deň víťazstva nad fašizmom
08.05.2020 Celý región
Washington/Moskva/Berlín
8. mája (TASR) - Druhá svetová vojna bol rozsiahly a krvavý ozbrojený
konflikt, počas ktorého prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom
obetí, ale rovnako aj svojím charakterom i krutosťou ide o najväčšiu
tragédiu v dejinách ľudstva.
Skončenie druhej svetovej vojny, od konca ktorej uplynie tento rok 75 rokov, si jednotlivé štáty pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom.
V Rusku a v niektorých ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si porážku nacistického Nemecka pripomínajú o deň neskôr, 9. mája, ako Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.
Nikdy predtým neprišlo v takom krátkom časovom období o život toľko ľudí ako v čase ohraničenom 1. septembrom 1939, keď nacistické Nemecko napadlo Poľsko, a 8. májom 1945, keď fašisti kapitulovali. V predvečer začiatku tejto vojnovej apokalypsy diktátor Adolf Hitler v roku 1938 vo svojom horskom sídle Kehlsteinhaus, známom ako Orlie hniezdo, vyhlásil: "Budúca vojna sa neskončí ako tá z rokov 1914-1918. Môže byť len víťazstvo, alebo skaza."
Dokým však spáchal Hitler 30. apríla 1945 skrývajúc sa v bunkri neďaleko Ríšskeho snemu (Reichstagu) samovraždu, spôsobil skazu a priniesol nepredstaviteľné utrpenie stovkám miliónov ľudí na celom svete. Ani v posledných dňoch vojny a v posledných hodinách svojho života sa nemienil vzdať.
"Pokiaľ je vojna stratená, zahynie aj nemecký národ," vyhlásil a v agónii presúval imaginárne armády, vyzýval na nezmyselnú obranu a do berlínskych ulíc posielal bojovať deti, ktorým nacisti mnoho rokov vymývali mozgy slovami o tom, aby "si užili vojnu, pretože mier bude ešte horší".
Bola to práve bitka o Berlín, ktorá predchádzala aktu kapitulácie. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 v meste Reims (Remeš). Keď sa o podpise kapitulácie v Remeši dozvedel sovietsky vodca Stalin, označil ju za "predbežný protokol o kapitulácii Nemecka". Akt podpísania kapitulácie v tomto meste ležiacom na severovýchode Francúzska vnímal totiž ako zníženie úlohy Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne, pričom práve na sovietsko-nemeckom fronte zahynulo 73 percent nemeckých vojakov a bolo zničených 75 percent nacistickej vojenskej techniky.
Stalinovu nevôľu vyvolala však najmä skutočnosť, že podpísanie kapitulácie v Remeši sa uskutočnilo v štábe hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte, amerického generála Eisenhowera, a nie v Berlíne. Preto sa podpis kapitulácie zopakoval 8. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlshorste.
Druhá svetová vojna v Európe sa oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 h. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun po polnoci a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj.
Súčasťou druhej svetovej vojny bola Veľká vlastenecká vojna – vojna Sovietskeho zväzu proti nacistickému Nemecku, ktoré napadlo Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) 22. júna 1941 - a sovietsko-nemecký front sa stal hlavným frontom druhej svetovej vojny.
Vojna sa dotkla v Sovietskom zväze každej rodiny; zahynulo v nej okolo 27 miliónov ľudí. Tieto straty predstavujú 40 percent všetkých ľudských životov v druhej svetovej vojne a preto je pre Rusov Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne sviatkom najsvätejším.
Druhá svetová vojna sa však skončila až 2. septembra 1945, keď podpísalo kapituláciu Japonsko.
Aj dnes, 75 rokov po skončení najkrvavejšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva, sa stretávame s nárastom extrémizmu a nacionalizmu, ľudstvo ako keby sa nepoučilo a zabúdalo. Pripomeňme si aj preto slová nemeckého spisovateľa Klausa Manna - syna nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Thomasa Manna -, ktorý sa po kapitulácii nacistického Nemecka obrátil k svojim spoluobčanom týmito slovami: "Porážka nepredstavuje hanbu. Naopak. Hanbu, potupu, rozklad a úpadok nemeckého života predstavoval národný socializmus."
Skončenie druhej svetovej vojny, od konca ktorej uplynie tento rok 75 rokov, si jednotlivé štáty pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom.
V Rusku a v niektorých ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si porážku nacistického Nemecka pripomínajú o deň neskôr, 9. mája, ako Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.
Nikdy predtým neprišlo v takom krátkom časovom období o život toľko ľudí ako v čase ohraničenom 1. septembrom 1939, keď nacistické Nemecko napadlo Poľsko, a 8. májom 1945, keď fašisti kapitulovali. V predvečer začiatku tejto vojnovej apokalypsy diktátor Adolf Hitler v roku 1938 vo svojom horskom sídle Kehlsteinhaus, známom ako Orlie hniezdo, vyhlásil: "Budúca vojna sa neskončí ako tá z rokov 1914-1918. Môže byť len víťazstvo, alebo skaza."
Dokým však spáchal Hitler 30. apríla 1945 skrývajúc sa v bunkri neďaleko Ríšskeho snemu (Reichstagu) samovraždu, spôsobil skazu a priniesol nepredstaviteľné utrpenie stovkám miliónov ľudí na celom svete. Ani v posledných dňoch vojny a v posledných hodinách svojho života sa nemienil vzdať.
"Pokiaľ je vojna stratená, zahynie aj nemecký národ," vyhlásil a v agónii presúval imaginárne armády, vyzýval na nezmyselnú obranu a do berlínskych ulíc posielal bojovať deti, ktorým nacisti mnoho rokov vymývali mozgy slovami o tom, aby "si užili vojnu, pretože mier bude ešte horší".
Bola to práve bitka o Berlín, ktorá predchádzala aktu kapitulácie. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 v meste Reims (Remeš). Keď sa o podpise kapitulácie v Remeši dozvedel sovietsky vodca Stalin, označil ju za "predbežný protokol o kapitulácii Nemecka". Akt podpísania kapitulácie v tomto meste ležiacom na severovýchode Francúzska vnímal totiž ako zníženie úlohy Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne, pričom práve na sovietsko-nemeckom fronte zahynulo 73 percent nemeckých vojakov a bolo zničených 75 percent nacistickej vojenskej techniky.
Stalinovu nevôľu vyvolala však najmä skutočnosť, že podpísanie kapitulácie v Remeši sa uskutočnilo v štábe hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte, amerického generála Eisenhowera, a nie v Berlíne. Preto sa podpis kapitulácie zopakoval 8. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlshorste.
Druhá svetová vojna v Európe sa oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 h. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun po polnoci a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj.
Súčasťou druhej svetovej vojny bola Veľká vlastenecká vojna – vojna Sovietskeho zväzu proti nacistickému Nemecku, ktoré napadlo Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) 22. júna 1941 - a sovietsko-nemecký front sa stal hlavným frontom druhej svetovej vojny.
Vojna sa dotkla v Sovietskom zväze každej rodiny; zahynulo v nej okolo 27 miliónov ľudí. Tieto straty predstavujú 40 percent všetkých ľudských životov v druhej svetovej vojne a preto je pre Rusov Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne sviatkom najsvätejším.
Druhá svetová vojna sa však skončila až 2. septembra 1945, keď podpísalo kapituláciu Japonsko.
Aj dnes, 75 rokov po skončení najkrvavejšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva, sa stretávame s nárastom extrémizmu a nacionalizmu, ľudstvo ako keby sa nepoučilo a zabúdalo. Pripomeňme si aj preto slová nemeckého spisovateľa Klausa Manna - syna nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Thomasa Manna -, ktorý sa po kapitulácii nacistického Nemecka obrátil k svojim spoluobčanom týmito slovami: "Porážka nepredstavuje hanbu. Naopak. Hanbu, potupu, rozklad a úpadok nemeckého života predstavoval národný socializmus."
www.ZIVOTPO.sk
